FOTO: TASR

Nespravodlivosť v odmeňovaní žien a mužov: Kde sa vzala?

Daniel Rabina Blog

Problém platovej nerovnosti žien a mužov patrí nielen k Slovensku, ale i k celej civilizácii od nepamäti. Pripusťme, že vo feudalizme, či v časoch ranej industrializácie, kedy muži vykonávali fyzicky náročnejšiu prácu, malo ich vyššie ohodnotenie svoje opodstatnenie. Postupom času však dôvody na existenciu tzv. Gender Pay Gap (Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov) klesali. Dnes sme v bode, kedy namiesto „zdôvodňovania nezdôvodniteľného“, môžeme tento problém jasne artikulovať a ponúkať riešenia na jeho odstránenie. Platová nerovnosť totiž nepoškodzuje len ženy, ale celú spoločnosť. 

O tom, že slovenské ženy zarábajú v priemere o 22 percent menej ako muži som písal nedávnom texte. Inými slovami – kým muž zarobí 1 Euro, tak žena za tú istú prácu na tej istej pozícii dostane len 78 centov. Po zverejnení textu som obdržal desiatky reakcií, ktoré spomínané dáta spochybňovali. Skepse kritikov sa ani nečudujem. Ja sám som bol dátami Štatistického úradu SR prekvapený. Začal som pátrať po faktoroch, ktoré rozdiel v príjmoch mužov a žien spôsobujú. Čoskoro som zistil, že nespravodlivé odmeňovanie žien nie je dôsledkom jedného problému. Vychádza zo vzájomného pôsobenia nerovností rôzneho druhu.

Vo vzťahu k regionálnemu kontextu sú najadresnejšími zdrojmi dva odborné materiály reflektujúce špecifiká stredourópskeho regiónu. Popri čerstvej Správe o stave rodovej rovnosti (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, 2019) orientovanej na rodovú rovnosť na trhu práce sa otázke obšírne venuje i česká publikácia Genderové nerovnosti v odměňování: Problém nás všech (Sociologický ústav AV ČR, 2018).

Obidva zdroje sa zhodujú v tom, že príčiny problému nemožno identifikovať bez vnímania historického kontextu. Nemusíme ísť veľmi hlboko, stačí keď sa vrátime do obdobia po 2.svetovej vojne. Zatiaľčo v 50.rokoch 20.storočia boli z desiatich ekonomický činných (zamestnaných) osôb iba 2 ženy, v roku 1970 sa pomer zamestnaných žien zvýšil na 4 z 10. Riadená a ideologicky zdôvodňovaná emancipácia žien na  trhu práce bola sprevádzaná ich etablovaním sa najmä v nízko kvalifikovaných profesiách. Žena zamestnaná na úrovni nielen vysokého, ale aj stredného vedenia bola javom nevídaným.

V rozpore k snahe zabezpečiť výkonnosť strnulého a precentralizovaného hospodárstva prostredníctvom politiky plnej zamestnanosti bol trend silnej prorodinnej politiky sprevádzaný množstvom účinných opatrení (predlžovanie materskej dovolenky, umožnenie práce na čiastočný úväzok, budovanie jaslí a materských škôlok). „Family Friendly“ politika na spôsob slovenského reálneho socializmu 70.rokov skutočne spôsobila nárast počtu narodených detí. Ich počty sa z „približne 76,4 tis. v roku 1968 vyšplhali až k hranici 100 tis., na ktorej sa udržiavali v období rokov 1976 – 1979“ (Storočie populačného vývoja Slovenska I.: demografické procesy, 2016, s. 65).

Ženy boli nútené akceptovať podhodnotené ponuky, len preto, aby nemuseli ostať nezamestnané. Išlo o obdobie, ktoré možno z hľadiska charakteru sociálneho štátu  bez preháňania nazvať érou úpadku, z ktorého sme sa dodnes úplne nespamätali.

Z rozporu vnímania úlohy ženy ako pracovníčky vs. starostlivej matky zároveň vyplynul špecifický (československý) model pracovnej trajektórie striedania fáz pracovnej aktivity a materskej dovolenky. Takýto režim viedol k nárastu počtu rokov strávených starostlivosťou o deti a dlhodobým výpadkom na trhu práce. Po roku 1989 sa práve takto nastavený systém pričinil o jeden z hlavných faktorov znevýhodnenia žien na trhu práce. Nezamestnanosť, ktorá v drastickom období raného kapitalizmu 90.rokov atakovala úroveň 20% sa nielenže dotkla žien častokrát pracujúcich na najohrozenejších pozíciách, ale zároveň bránila ich návratu do práce po materskej dovolenke alebo nezamestnanosti. Ich východiskový stav bol pri hľadaní práce od prvého momentu defenzívny, čo veľa zamestnávateľov využilo na vykorisťovanie. Ženy boli nútené akceptovať podhodnotené ponuky, len preto, aby nemuseli ostať nezamestnané. Išlo o obdobie, ktoré možno z hľadiska charakteru sociálneho štátu  bez preháňania nazvať érou úpadku, z ktorého sme sa dodnes úplne nespamätali. Táto skúsenosť potvrdzuje opakovane overovaný fakt, že k najväčšiemu prehlbovaniu nerovnosti prichádza v čase sociálnej núdze a nestability. Slabí sa stávajú ešte slabšími.

Okrem historického kontextu sú pri hľadaní príčin nerovnosti v odmeňovaní žien a mužov dôležité aj iné faktory, napr. psychologický, kultúrny, či legislatívny. Postupne sa im budem venovať v ďalších textoch.

Zdroje:

  1. Křížková, A., Marková Volejníčková, R., Vohlídalová, M. .2018. Genderové nerovnosti v odměňování: problém nás všech. Praha: Sociologický ústav AV ČR, v.v.i. 200 s. ISBN 978-80-7330-329-7.
  2. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2019. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na slovensku Za rok 2018 – Rodová rovnosť na trhu práce. Bratislava.
  3. Šprocha, B. Majo, J., 2016. Storočie populačného vývoja Slovenska I.: demografické procesy. Bratislava. INFOSTAT – Výskumné demografické centrum Centrum spoločenských a psychologických vied SAV Univerzita Komenského v Bratislave.
Zdieľať: