Foto: Tomáš Picka

Ako merať kvalitu života?

Daniel Rabina Blog

Tento text nemá byť kritikou rastu ako takého. Tento text je kritikou rastu, ktorý je meraný výsostne cez ekonomické výsledky. Rastu, ktorý sa vymyká vzťahu, definovanom Johnom Elkingtonom a nazvaným  „Tripple Bottom Line (3BL)“. 3BL hovorí, že rast nemeriame objektívne, pokiaľ okrem ekonomických výsledkov neberieme do úvahy aj výsledky sociálne a ekologické. Elkington je celosvetovo uznávaná autorita v oblasti spoločenskej zodpovednosti a jeho pohľad je natoľko inšpiratívny, že by stálo za úvahu popremýšlať nad tým, ako ho aplikovať aj na výsledky štátu a s tým súvisiace ukazovatele.

Dennodenne sme zahltení informáciami o očakávanej alebo potvrdenej výške HDP, tešíme sa z posiľňovania ratingu krajiny. Bez mučenia priznávam, že praktickému dosahu týchto údajov na život bežného človeka až tak veľmi nerozumiem. Naopak, pri ich počutí si vždy rád pripomeniem nadčasový výrok nebohého Roberta Kennedyho: „HDP meria všetko, s výnimkou toho, čo je pre život zmysluplné…“. Nechcem sa dotknúť ekonomických analytikov, ani pána ministra financií, nepochybujem, že HDP má pre krajinu význam. Hovorí však HDP niečo o skutočnej kvalite života? O tom, či sa ľuďom žije dobre? O tom, či sú šťastní?

„HDP meria všetko, s výnimkou toho, čo je pre život zmysluplné…“ Robert Kennedy

Alternatívu k HDP ponúka britský think-tank New Economics Foundation v podobe Happy Planet Index-u (HPI). Prostredníctvom vlastnej metodiky vyhodnocuje celosvetový rebríček krajín hodnotiac očakávanú dĺžku života, spokojnosť s vlastným životom a ekologickú stopu. Po niekoľkýkrát sa na prvej priečke objavila krajina, ktorú by sme asi nečakali. Nie, nie je to Nórsko. Nie je to ani Švajčiarsko, či Luxembursko. Je to Kostarika. Krajina o ktorej toho veľa nevieme, no mali by sme. Krajina, ktorá investuje značné prostriedky do zdravotníctva, vzdelávania (najvyššia gramotnosť medzi štátmi Latinskej Ameriky) a do ekológie (momentálne 100 % vyrobenej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov). HDP na obyvateľa v Kostarike predstavuje tretinu až štvrtinu v porovnaní s najbohatšími štátmi sveta a pohybuje sa nad polovičnou úrovňou HDP slovenského. Mimochodom, Slovensko sa podľa HPI momentálne nachádza na 59. priečke rebríčka.

Zdroj: New Economics Foundation

Treba priznať, že ani HPI nie je v otázke vyhodnocovania kvality života úplne objektívny. Napríklad prehliada otázku korupcie, slobody médií, spravodlivosti atď… Pri týchto ukazovateľov HPI pravdepodobne vychádza z postoja respondentov ku kategórii “wellbeing”, hodnotenej cez subjektívne vnímanie spokojnosti s vlastným životom. A tu sa môžu očakávania obyvateľov Kostariky diametrálne líšiť od očakávaní obyvateľov vyspelých krajín.

V každom prípade je otázka istej objektívnejšej varianty HPI na zamyslenie. Ako som spomínal v úvode, meranie ekonomického rastu je dôležité, no ešte dôležitejšie je jeho vnímanie v kontexte rastu sociálneho i ekologického. Ide o od seba neoodeliteľné entity a podcenenie ktorejkoľvek z nich vedie k deformovanému vnímaniu skutočnej kvality života.

Zdieľať: